Emotívny príbeh o láske a súdržnosti: Chýbajú im peniaze i zdravie, no nevzdávajú sa!
Danka má len 35 rokov a už je vážnou onkologickou pacientkou. Vo februári jej diagnostikovali rakovinu krčka maternice a v podstate celý rok tak bol nepríjemným a bolestivým kolotočom vyšetrení, operácie a chemoterapií. „Keby som nemala ich, nedala by som to psychicky,“ povedala ťažko chorá žena, ktorá tým narážala na svojich dvoch synov Andreja a Matúša a na manžela Pavla. Vďaka ich sústavnej pomoci a opore sa dokáže držať nad vodou aj vo chvíľach, keď sa naozaj cíti veľmi zle. „Takého muža som myslela, že ani nenájdem. Je to muž môjho života,“ priznáva Danka a vie o čom hovorí.
Prvé manželstvo mladej žene nevydržalo. „Začal ma podvádzať a ja som mu na to prišla. Vtedy mal Andrej dva roky. Matúš ešte ani nebol na svete. Potom prišiel za mnou sem do Zvolena k rodičom, aby som mu dala ešte jednu šancu. Že sa zmení. Tak som zase odišla do Prešova za ním. A narodil sa Matúš,“ spomína si Danka. V ťažkej chvíli sa cez internet zoznámila s Paľom. „Očaril ma tým, že mal dospelejšie názory a vedel, čo chce od života. Zo začiatku som mu neverila, ale potom, keď sme sa stretávali, získal si ma. Najmä tým, ako sa správal k deťom,“ zhodnotila Danka. Paľa si veľmi rýchlo obľúbili aj deti, Andrejko mu dokonca po mesiaci začal hovoriť „ocko“. Rodený Lučenčan sa vo svojej úlohe otca a muža absolútne našiel. Chlapcov berie ako svojich, miluje ich, chodí s nimi do školy, robí s nimi úlohy. Informácia, že jeho milovaná žena bojuje o život, ho veľmi silno zasiahla. „Dana je po mame druhá najdôležitejšia žena v mojom živote. S ňou prežívam dobré, aj zlé veci. Že je chorá, sa mi prijímalo ťažko.“
Danka nezvláda chemoterapiu najlepšie. Má z nej veľké bolesti a oslabila ju natoľko, že niekedy ledva chodí. V prognózach sú lekári veľmi opatrní. „Vôbec neviem, čo bude. Doktor mi iba vravel, že sa tam začínajú tvoriť metastázy, od spodku hore. Chcela som odmietnuť chemoterapiu, lebo mi to nerobilo dobre. Ale povedal mi, že ak ju odmietnem, tak to naberie rýchly spád a dáva mi dva mesiace. Takže, som na ňu musela ísť. Kvôli deťom a rodine,“ povedala so slzami v očiach. „Veľmi sa o ňu bojím. Povedali, že je to v rukách Božích. Mesiac, rok? Ja neviem,“ vzdychol si Paľo. O chorobe sa v rodine rozprávajú veľmi otvorene, a to aj pred chlapcami. Hoci myslia pozitívne, snažia sa pripraviť aj na najhoršie. Pavol si chce synov osvojiť a postarať sa o nich, no keďže nemajú vlastné bývanie a žijú v podnájme, nie je to jednoduché. Tejto rodine toho chýba naozaj veľa, no často stačí na načerpanie síl ísť ďalej aj nádej. A tú sa im Siedme nebo vynasnaží vliať do žíl v poriadke dávke!
Sledujte obľúbené V siedmom nebi už dnes o 20:35 na JOJke!
