Čo chceli od Ježiška chlapci zo Všetko čo mám rád? Ich želania boli naozaj rozkošné!
Vianoce sú už naozaj za dverami a ak ste si výber darčekov po stromček nechávali na poslednú chvíľu, teraz pravdepodobne neviete, čo skôr. Ak ste už stratili kreativitu a možno hľadáte nápady, máme pre vás riešenie! Inšpirujte sa darčekmi, ktoré chceli od Ježiška dostať moderátori a hudobníci zo šou Všetko čo mám rád, keď boli deti. Ich rozkošné želania vám naozaj vyčaria úsmev na tvári a možno vás aj pomknú k novým nápadom.
Zdroj:
TV JOJ
Štefan Skrúcaný (moderátor)
Najviac si pamätám, že som chcel dostať autodráhu. To bol vtedy taký hit na začiatku 70. rokov. Závidel som všetkým mojim kamarátom, ktorí autodráhu mali. Mne doniesol Ježiško všetky možné darčeky, ale autodráhu nikdy. V dospelosti som to vyriešil jednoducho tak, že keď boli moje deti v tom veku, tak im Ježiško doniesol autodráhu a ja som sa s ňou potom hrával. Tak som si vlastne plnil svoj detský sen. Okupoval som im tú autodráhu a spoločne sme sa na nej hrávali, pretekali. Keď deti zaspali, niekedy som na tom drvil až do rána. (smiech)
Ondrej Kandráč (moderátor a huslista)
V detstve som túžil dostať na Vianoce lyže. Keďže som bol veľmi neobratný, rodičia usúdili, že väčšou istotou pre mňa sú sánky. Až neskôr som sa lyží dočkal. Malo to však jeden háčik. Boli drevené a nemali umelú sklznicu. Rodičia mi prezradili, že to urobili naschvál. Vedeli, že na nich nikdy nenaberiem vysokú rýchlosť a lyžovanie bude pre mňa bezpečné. Táto moja trauma netrvala dlho a za moje prvé peniaze som si kúpil lyže podľa vlastného gusta. Časom k nim pribudli aj bežky, na ktorých si v zime pravidelne vybehneme s manželkou do prírody.
Tomáš Oravec (cimbalista)
Ako deti sme snívali aj s mojimi bratmi o všeličom. O hokejkách a kanadských korčuliach, o hračkách z televíznych rozprávok a o krásnych prázdninách, ktoré budeme tráviť na horách a na saniach. Asi najviac som v detstve sníval o hudobných nástrojoch a to sa mi napokon aj splnilo, keď mi rodičia kúpili prvý klavír a prvý cimbal. A odvtedy si už na hračky veľmi nespomínam. A to môžu potvrdiť aj naši susedia z ulice, ktorých aspoň zo začiatku muselo isto rušiť vŕzganie na husliach a falošné búchanie do cimbalu. Vraví sa, že rodičia kupujú deťom hračky, ktoré nedostali v detstve, alebo že chlapci a muži sa líšia iba v tom, že muži snívajú o drahších darčekoch. A čiastočne si detské sny takto plním aj ja, keď synovi s manželkou Ježiško prinesie drevený vláčik aj koľajnice a spolu sa hráme.
Andrej Záhorec (huslista)
Ako malý chlapec som veľmi túžil po modernej stavebnici Lego, ktorú mali moju kamaráti a spolužiaci. Môj sen bol čiastočne splnený, avšak stavebnica, ktorú som dostal, niesla názov Cheva. Bola to adekvátna náhrada Lega. Akurát tie kocky boli trošku väčšie a mali inú farbu. Aj keď mojou túžbou bolo Lego, dodnes som si ho nekúpil, lebo som si vystačil s Chevou. Ale musím sa priznať, že aj dnes, keď idem okolo hračkárstva, vždy sa pozriem, čo má Lego nové, keďže ma fascinuje, čo všetko sa dá z neho postaviť.
Ľuboš Dvorščák (bubeník)
Ja som po stromčekom vždy chcel nájsť stolný hokej. Prečo? Pretože odmalička ma baví táto hra aj šport. A, samozrejme, sledujem ho aj v televízii. Najmä severoamerickú NHL. Ako deti sme ho s chlapcami hrávali na dvore, no a keď sa už von kvôli počasiu hrať nedalo, chceli sme si ho zahrať doma. Ako darček som však stolný hokej nikdy nedostal. Neviem prečo, ale ponožky a spodnú bielizeň som tam našiel vždy. (smiech) Napokon som si ho kúpil sám, z peňazí, ktoré som si zarobil na Veľkonočnej oblievačke. Ak si dobre pamätám, stolný hokej vtedy stál 90 Kčs, čo bolo celkom dosť peňazí.
Radoslav Duda (akordeonista)
Ako dieťa som túžil po veľa veciach, ani ja som nebol výnimka. Najskôr to bolo auto na diaľkové ovládanie, potom meč katana. Neskôr pri mojich prvých dotykoch s hudbou to bol keyboard. A keď som prvýkrát počul pieseň Tanečnice z Lúčnice od Elánu, tak to bola jednoznačne fujara. Vďaka mojim rodičom sa mi to čiastočne splnilo, keďže sa nám stále snažili skrášliť sviatky rôznymi darčekmi. Raz sme s mojím bratom objavili pod stromčekom prvý keyboard, ktorý nám otec kúpil v susednom Rakúsku. O meč som časom stratil záujem, ale s fujarou sa stretávam vďaka svojej práci.
Juraj Kysel (kontrabas)
Ako dieťa som túžil dostať pod stromček veľa čokolády, pretože milujem sladké. Rodičia mi ju však zakazovali alebo mi ju dávali v obmedzenom množstve. Tento sen sa mi preto v detstve nikdy nesplnil. No dnes si ju kúpim kedykoľvek, keď mám na ňu chuť a v akomkoľvek množstve. Zjem ju úplne sám a bez výčitiek. (smiech)
Sledujte vianočný špeciál šou Všetko čo mám rád už v piatok o 20:35 na JOJke!
