Ondrej Kandráč poslal otcovi pieseň do neba: Emotívna skladba vás chytí za srdce!
Rodina je naším bezpečným prístavom, nevyčerpateľným zdrojom bezpodmienečnej lásky, útočiskom a miestom, kde môžeme byť sami sebou, nech sa deje čokoľvek. Vie to aj muzikant Ondrej Kandráč, ktorý naspieval najemotívnejšiu skladbu svojho života. „Niektoré veci možno nevieme rodičom povedať slovami, možno z rešpektu, úcty, možno sa nevieme tak otvoriť... A celú tú nevyslovenú emóciu my speváci vkladáme do piesne. V jednej skladbe je emócia môjho sveta od detstva cez dospievanie až po súčasnosť,“ povedal. Pieseň s názvom Rodné hniezda (Príbeh môjho života) má veľkú výpovednú hodnotu a Ondrej ju poslal do neba svojmu milovanému otcovi. „Už dlhšie som chcel mať vo svojom repertoári skladbu, ktorá by odzrkadľovala to najdôležitejšie, čo ma v živote formovalo. Keď mi kamarát Rolo Kubina podsunul silnú a emotívnu melódiu, nasledovala ďalšia fáza - napísanie textu,“ vysvetlil Kandráč.
O dojímavý text sa postaral Ondrejov dvorný textár a veľmi dobrý priateľ Vlado Puchala, ktorý má na konte veľké hity ako Hej, sokoly, Včielka, Dva duby či Postav dom, zasaď strom. „Nikto iný ako skvelý textár Vlado Puchala nepripadal do úvahy. Je autorom všetkých našich úspešných piesní. Pozná mňa i moju rodinu. Stál pri mojich hudobných počiatkoch ešte z čias pôsobenia v rozhlase. Jeho texty sú pre mňa uveriteľné a autentické,“ zhodnotil muzikant. Na skladbe sa podieľali skvelí hudobníci ako Martin Valihora, Milo Suchomel, Ondro Juráši, Jimi Cimbala či Zoli Tóth. Zaujímavosťou je aj fakt, že do skladby zapojil viacerých členov svojej rodiny. V piesni si s Ondrejom po prvý raz zaspieval aj jeho brat Milan. Úvodné slová pochádzajú z Kandráčovho archívu a patria práve jeho otcovi. Záverečnú riekanku zas nahrali jeho deti Emka a Ondrík.
Ondrej Kandráč je známy tým, že sa s fanúšikmi zvykne podeliť aj o rôzne súkromné fotografie. Tentoraz však načrel hlbšie do svojho rodinného albumu a vo videoklipe k skladbe Rodné hniezda ukázal množstvo intímnych rodinných záberov. Doplnené sú malebnými obrazmi slovenskej prírody, po ktorej sa muzikant prechádza. Ide o umeleckú metaforu, ktorá pripomína, ako človek kráča životom. Zároveň vypovedá o tom, že nech sa vyberie kamkoľvek, vždy sa vráti k teplu svojho domova. „Som tolerantný človek, ale myslím si, že nič lepšie ako fungujúcu rodinu nikto ešte nevymyslel. Cieľ nášho života nie je v tom, ako rýchlo a až kam vieme utiecť. Podstatné je, či sa viem vždy vrátiť k sebe a opýtať sa sám seba: Som stále ten chlapec, ktorý si plní svoje sny a verí hodnotám, ktorým veril ako dieťa? Nech je tak, či onak, túto skladbu chcem venovať môjmu otcovi. Práve v tomto roku - 26. júna by sa dožil svojich 70. rokov.“ Videoklip vznikol pod režisérskou taktovkou úspešného Tomáša Eibnera a participoval na ňom aj fotograf Martin Krystýnek.