Skvelý človek, dobrý priateľ a profesionál: Ako na Slezáčka spomínajú jeho kolegovia?
Obľúbený herec Juraj Slezáček v piatok večer po ťažkej chorobe navždy odišiel do hereckého neba. Jeho náhly odchod hlboko zasiahol nielen jeho rodinu a najbližších, ale aj hereckých kolegov, s ktorými roky spolupracoval v divadle alebo v seriáli Panelák. Práve v ňom bol niekoľko rokov stabilnou súčasťou a každý si ho zapamätá ako usmiateho Emila Blichára, ktorý všetkých zásoboval svojimi vtipmi, múdrymi teóriami a radami. Aký bol pred kamerami, taký bol aj v súkromí. Podľa slov jeho kolegov z Paneláku, bol vždy pozitívne naladený, príjemný, milý a nikdy sa na nič nesťažoval. Dokonca ani vo chvíľach, keď už bojoval so zákernou rakovinou. Na jeho počesť vám prinášame spomienky hercov, ktorí budú mať Juraja Slezáčka vo svojich srdciach zapísaného navždy.
Mirka Partlová: „Celej rodine želám úprimnú sústrasť. Pán Slezáček sa vryl pod kožu asi každému jednému človeku, ktorý s ním prišiel do kontaktu. Mal veľkú auru a energiu, neopísateľný humor s galantnosťou. Vždy som sa tešila na scény s ním! Boli plné vtipu a pre mňa to bola neuveriteľná škola. Nech odpočíva v pokoji. Je mi z toho smutno...“
Ján Koleník: „Juraj mal napriek všetkým zodpovedným funkciám – pedagóg, dekan, riaditeľ divadla – absolútny nadhľad nad svojou profesiou, čo je pre herca veľmi dôležité! Bol mi z jeho generácie najbližší... Nikdy naňho nezabudnem.“
Braňo Bystriansky: „Som z toho veľmi smutný. Juraj bol človek, ktorý každému pomohol, ako len najlepšie vedel. Či už ako kolega, priateľ alebo riaditeľ Činohry Slovenského národného divadla. Vedel robiť také kompromisy, že dokázal udržať tak komplikovaný súbor pohromade, akým je Činohra. A navyše, bol veľmi vtipný a zábavný. Mám ho stále rád!!“
Sväťo Malachovský: „Veľká strata... S pánom Slezáčkom odchádza kus poctivého človeka, umelca.. Je mi to nesmierne ľúto a celej rodine úprimnú sústrasť.“
Luky Hoffman: „Bol to veľmi príjemný pán, ktorý nemal s ničím problém a na nič sa nehral. Vždy bol na pľaci so svojím milovaným Klorkom a to hovorí za všetko. Ako sa človek správa k zvieraťu, tak sa aj správa k ľuďom. Bol som šokovaný, keď som sa dozvedel, že má rakovinu. Videl som ako sa z nej dostal, ale potom ho to zrazu ničilo. Prispôsobovali sme mu podmienky, aby sa nemusel namáhať, no nakoniec musel z Paneláku navždy odísť. Je mi to veľmi ľúto, bol to veľký človek.“
Autor: Lenka Filipová
