Daniel Křetínský: Pozitívny test na koronavírus

"Štatistika mŕtvych? Nesmieme ľuďmi manipulovať," upozorňuje majiteľ Energetického a priemyselného holdingu (EPH) Daniel Křetínský v rozhovore, ktorý poskytol denníku Blesk. Hovorí tiež o nastupujúcej kríze, ochranných opatreniach vlády aj samotnej chorobe. Rozpráva aj z vlastnej skúsenosti, mal totiž pozitívny test na koronavírus, ale už je zdravý.

Opíšte Vašu skúsenosť.

Mal som pocit, akoby na mňa liezla chrípka alebo viróza. Ale neprišla. Nekašľal som, nemal som teplotu, nemal som žiaden ďalší príznak. Len som sa pár dní necítil dobre. Zároveň ale musím priznať, že som sa v tom čase nešetril. Veľa som pracoval a cestoval, nevenoval som tomu veľkú pozornosť.

Ako ste reagovali, keď Vám lekár oznámil pozitívny výsledok?

Ovládla ma panika, že som musel nakaziť veľmi veľa ľudí, pretože som vôbec netušil, že ten vírus v sebe mám. Obvolal som všetkých ľudí, s ktorými som sa stretol a ktorí sa tým pádom stali rizikovými a otvárali nové vertikály možných nakazených. Celkovo sa kvôli mne nechalo testovať 27 ľudí. A všetci boli negatívni. Vrátane rodiny, masérky, zubnej hygieničky aj spolupracovníkov vo firme, ktorí kvôli tomu museli byť štrnásť dní v karanténe.

Podobne vystrašená reakcia bola prirodzená u väčšiny nakazených ľudí.

Nevedel som, aký ma choroba priebeh. Cítil som sa dobre, ale hovoril som si, že sa to môže aj zhoršiť. Ale nič sa nedialo. Vo chvíli, kedy séria testov ukázala, že ani tie najbližšie kontakty nie sú pozitívne, sa mi neskutočne uľavilo. Potom ale prevládlo obrovské prekvapenie, aký priebeh choroba COVID-19 môže mať. na základe čísel, ktoré som neskôr študoval a porovnával, mám na problematiku koronavírusu dosť iný pohľad než ten, ktorý momentálne vo všeobecnosti prevláda.

Falošné čísla

Denne na nás padajú desiatky rôznych štatistík. Ako pribúdajú chorí, vyliečení, mŕtvi. Aký je teda ten Váš pohľad?

Považujem za neuveriteľné - a netýka sa to len Českej republiky, je to globálny problém - ako celé prostredie pracuje s číslami.

Čo je na tom neuveriteľného?

Mám k tomu dve veci. Prvá, ktorá sa nehovorí ľahko, pretože sa bavíme o ľudských životoch. Ale neuveriteľne pracujeme s počtom zosnulých. Každé jedno úmrtie je, samozrejme, veľká ľudská tragédia. Na druhej strane, keď sa pracuje s číslami, musí sa s nimi pracovať v kontexte. Sme konfrontovaní so štatistikou tisícov mŕtvych po celom svete. Ale nikto neukazuje, aká je normálna štatistika úmrtnosti.

Opíšte to na prípade Talianska, kde zatiaľ zomrelo najviac ľudí.

Je to najviac postihnutá krajina a na koronavírus tam umiera oveľa viac ľudí, než by muselo, pretože kolabuje zdravotníctvo. Avšak k číslam: štatisticky v tomto období bežne umierajú dve tisícky Talianov denne. Za dobu, čo je COVID-19 v Taliansku intenzívny, čo je viac ako mesiac, tam teda v štatisticky bežnom roku zomrie vyše 60 000 ľudí. Na koronavírus zomrelo 10 000, z ktorých niektorí by takmer určite zomreli tento rok. To číslo je obrovské a tragické a ešte sa zhorší, ale je to desať z viac než 60 000. Nie je to tak, že zrazu umierajú na COVID-19 masy proti normálu. Osobne sa ale bojím, a štatistiky to už ukazujú, že aj celková mortalita bude v Taliansku tento rok vyššia. Nestíhajú nemocnice, ľudia sa im aj vyhýbajú, vládne panika a zomrie tak nadštandardne mnoho aj tých, ktorí koronavírus nemajú. Koronavírus tak môže zabiť viac nenakazených než nakazených. Je to skutočne odstrašujúci príklad.

Pre druhú, oveľa pozitívnejšiu štatistiku, použijem Južnú Kóreu, ktorá si s koronavírusom poradila dobre. Tam za dva mesiace, počas ktorých tam vírus majú, štatisticky umrie 50 000 ľudí. A z toho na COVID-19 140, teda menej než 0,3% zosnulých!

Doplním, že v ČR štatisticky umiera priemerne vyše 300 ľudí denne, v tomto období to bude viac. V kontexte tohto čísla musíme vnímať správy o úmrtiach na koronavírus.

Spomenuli ste, že ste ochorenie prekonali takmer bez príznakov. Vychádzate teda z predpokladu, že populácia je koronavírusom zasiahnutá oveľa viac? My poznáme štatistiku vychádzajúcu z počtu testovaných ľudí.

Je to vec, ktorú je potrebné opäť zaradiť do kontextu. Predstava smrtnosti, teda percenta mŕtvych ľudí zo skupiny nakazených, ktorá medzi ľuďmi koluje, je absurdná. Každý, kto pozná matematiku, chápe, že vzorec, kedy máte v čitateli počet mŕtvych a vydelíte ho počtom pozitívne testovaných, nemôže ukazovať správne ani rozumné číslo. Pretože nie všetci nakazení predsa boli zistení a pozitívne testovaní. Smrtnosť sa ale má vypočítavať ako počet úmrtí deleno počet nakazených. Delíme presné číslo s veľmi podceneným číslom. preto nemôžeme tvrdiť, že smrtnosť činí dve či tri percentá, alebo dokonca viac.

Aké číslo je teda dôležité?

Na presnejšie údaje si budeme musieť ešte počkať, ale už teraz vidíme indície. V Nemecku, kde nekolabuje zdravotníctvo a prebieha viac testovaní, máme 430 úmrtí a asi 58 000 pozitívne testovaných, takto vypočítaná smrtnosť činí teda asi 0,75 percenta. Je ale jasné, že pokiaľ by sme počet úmrtí delili nie počtom pozitívne testovaných, ale skutočne nakazených, bude aktuálna smrtnosť oveľa nižšia. Pretože budeme tých 430 úmrtí deliť oveľa vyšším číslom.

Akú reálnu nákazu teda odhadujete?

Experti hovoria o mnohonásobku, niekto desať-, niekto dvadsať-, niekto tridsať-. Samozrejme, bude sa to líšiť podľa krajiny a toho, ako rozsiahlo testuje. Aj pokiaľ by v Nemecku bola len trikrát vyššia, v čo nikto neverí, bude existujúca úmrtnosť 0,25%. Pokiaľ desaťkrát, tak sme so smrtnosťou dnes na úrovni chrípky. Situácia sa môže vyvíjať, bohužiaľ, prídu ďalšie úmrtia a možno aj viac, ale pokiaľ neskolabuje zdravotníctvo, to číslo nemôže byť dramatické, už vôbec nie u normálnej zdravej populácie, ktorá nie je chorá a ani vo vysokom veku.

Aj tá dnes žije v strachu, že keď vylezie na ulicu, tak zomrie. Ako by tu bol mor, ktorý vyhladí desaťtisíce Čechov. Čo sa v žiadnom variante nemôže stať, pokiaľ nám totálne neskolabuje zdravotníctvo. Trvám na tom, že zo zdravej populácie zomrie tento rok viac ľudí na dopravné nehody než na koronavírus.

Ako Apollo 13

To ale neznižuje potrebu opatrení, ktoré česká vláda zavádza, nie?

Samozrejme. Boj proti koronavírusu dáva extrémny zmysel, aj keď sa niektoré opatrenia môžu zdať zbytočné. Ale ten boj sa vedie z iného dôvodu, než že by tu zomrelo niekoľko percent populácie.

Z akého?

Vedieme boj, aby ľudia neumierali zbytočne, a teda aby nám neskolabovalo zdravotníctvo. Aby sme sa nedostali do situácie, že nebudú stačiť zdravotnícke kapacity a že budeme mať ľudí, o ktorých sa nedokážeme postarať. V Taliansku by niektorí pacienti zomreli aj tak, pretože mali iné vážne ochorenia. Ale z tých 10 000 úmrtí by časť mohla žiť, pokiaľ by dostala zdravotnú starostlivosť, ktorú by normálne dostať mala. A to isté platí pre neinfikovaných, ktorí mali iné zdravotné problémy a nedostali potrebnú starostlivosť. Každý prípad, kedy človek v demokratickej spoločnosti zomrie, pretože nedostal potrebnú zdravotnú starostlivosť, je tragédiou a zlyhaním celého systému.

Čo je teda na koronavíruse tak nebezpečné, keď nie primárne to, že je medzi populáciou rozšírený viac, než tušíme?

Vírus sa šíri agresívne. A u určitého počtu pacientov, výrazne vyššieho než u chrípky, má veľmi vážny priebeh, ktorý si vyžaduje hospitalizáciu. Čo preťažuje zdravotný systém.

Je teda potrebné chrániť potenciálne ohrozených.

Je potrebné zabrániť zbytočným stratám na životoch. Američania urobili všetko pre to, aby neodpísali troch kozmonautov v misii Apollo 13, tak my predsa nechceme odpísať tisíc alebo aj viac ľudí. Drvivá väčšina zosnulých by mala iné veľmi vážne zdravotné problémy a k tomu spravidla aj vysoký vek - vekový priemer zosnulých v Taliansku je cez osemdesiat rokov a drvivá väčšina mala aj iné vážne zdravotné problémy, ale to na veci vôbec nič nemení. Predsa nechceme skončiť v situácii, kedy v Českej republike umrie napríklad tisíc, ale možno aj niekoľko tisíc ľudí bez správnej zdravotnej starostlivosti. Nechceme ich obetovať.

Je to boj, ktorý dáva obrovský zmysel. Ale nie je to boj, že tu máme mor, ktorý nás bude kosiť. Je to boj o zábranu zbytočných úmrtí.

Na čo by sa teda vláda mala sústrediť? Na posilnenie zdravotnej starostlivosti? Na zdravotné vybavenie, lôžka a ventilátory?

Česká vláda urobila veľmi dobre, že opatrenia prijala rýchlo. Preto u nás nedošlo k tomu radikálnemu nástupu ako v Taliansku. Má to obrovské výhody.

Získali sme čas na zásobovanie potrebným materiálom. Je potrebné oceniť, ako sa darí českej vláde a predovšetkým ministrovi vnútra Janovi Hamáčkovi zorganizovať pomoc a ako sme lepšie zásobení, než sme boli pred 14 dňami. Za týždeň to bude zase iné. Aj nemocnice sa na túto situáciu môžu oveľa lepšie pripraviť. Tiež sa o víruse a jeho správaní postupne viac dozvedáme.

Otázkou je, ako dlho tieto opatrenia potrvajú.

Tie striktné opatrenia majú zmysel len nejaký čas. Pokiaľ by sme sa všetci držali v izolácii tri alebo štyri mesiace, tak sa stane jediná vec. Budeme riskovať, že vírus akoby zmizne, ale vráti sa neskôr s rovnakou silou. Vláda musí opatreniami priebeh riadiť, všetci svetoví experti hovoria o sploštení nástupu, teda o tom, aby bol nárast infikovaných pozvoľnejší. Nemám odbornosť, aby som radil. Podľa signálov zo zahraničia sa domnievam, že druhá fáza bude uvoľnenie režimu pre zdravú populáciu, ale pokračujúca ochrana ohrozených skupín.

Aby som sám nevyvolával paniku: hoci je v Taliansku odstrašujúca situácia a ešte sa, bohužiaľ, zhoršuje, stále platí, že tam z 10 000 dôchodcov zomrie o niečo viac než sedem osôb, takže menej než jeden z tisíca, a že má ďalšie zdravotné problémy. Ani v prípade starších ľudí teda nejde o žiadne masové čísla, ale sú, samozrejme, neporovnateľne vyššie a vážnejšie. V žiadnom prípade predsa nechceme, aby zomrel každý tisíci dôchodca.

Šialené nápady

Opatrenie, ktoré spomenul šéf krízového štábu Prymula, o až dvojročnom uzavretí hraníc nie je správne?

Je nezmysel, čo povedal pán Prymula. To sú šialené nápady. Táto formulácia, tak ako bola vyrieknutá, je absolútne protidemokratická a protiústavná. Máme ústavou zaručené základné práva a slobody. Sloboda pohybu je jednou z nich a veľmi významná. Môže byť nejakým spôsobom obmedzená z veľmi vážneho dôvodu na nevyhnutný čas, ale nemôže nastúpiť akýsi zdravotne-policajný štát. Chápem, že keď bude niekde existovať ohnisko koronavírusu alebo inej choroby, ktorá by ohrozovala zdravie českých občanov, tak na určité nutné obdobie je možné obmedziť cestovanie do konkrétneho štátu. Ale žiadne plošné zákazy. Našťastie to česká vláda žiadnym spôsobom nepotvrdzovala, bol to len jeden výrok.

Ako môže štát pomôcť podnikateľskému sektoru?

To, čo sa teraz deje, je obrovský šok pre hospodárstvo. Mnoho podnikov muselo zatvoriť, čo má obrovský druhotný dopad na ďalšie podniky. A je to presne okamih, kedy štát musí poskytnúť pomoc. Na rozdiel od krízy v roku 2009, tak tá reakcia štátu prichádza v princípe rýchlo a dobre. Záchranný balík v USA má obrovský rozmer, rovnako tak v Nemecku.

A konkrétne kroky majú vyzerať ako?

Štát musí maximálne zmierniť zbytočnú nezamestnanosť. Pre podniky, ktoré nevedia v tejto situácii prežiť niekoľko týždňov, je potrebné nájsť spôsob, ako ich podporiť a umožniť im prežiť, ak nebudú prepúšťať. A, samozrejme, je potrebné sa dobre postarať o tých, ktorí sú už teraz nezamestnaní a prišli o prácu absolútne nie vlastnou vinou. Napríklad pracovníci reštaurácii a podnikov. Druhým pilierom je zaistiť dostupnosť pôžičiek pre firmy, ktoré teraz prechádzajú ekonomickým šokom. Aby sa nestalo, že banky pre ne nebudú mať peniaze. To je pomoc, ktorá je pre štát návratná.

Tiež sa objavil nápad na zákaz vydávania dividend z Česka, mierený na zahraničných vlastníkov firiem.

To je absurdný nápad, bola by to hrozná rana pre našu ekonomiku a životnú úroveň. Musíme si uvedomiť, že nastáva kritická situácia. Mnoho dôležitých zahraničných podnikov bude obmedzovať svoje kapacity a investície. My predsa potrebujeme, aby tieto firmy kapacity a investície v Českej republike neobmedzili.

Môžete uviesť konkrétny príklad?

Napríklad Volkswagen. Potrebujeme, aby sa tu cítil ako vítaný a vyhodnotil si, že Česká republika je pre neho najlepším investičným prostredím a svoje kapacity tu chcel zavrieť až ako posledné. A aby sme boli prvou krajinou, kde by chcel investovať. A pokiaľ toto od Volkswagenu potrebujem, tak mu asi nebudem zakazovať, aby si vyplácal podiel zo zisku.

Následky krízy

Čo by sa stalo, ak by štát podniky nepodporil?

Nastala by takzvaná kríza likvidity, podniky by nemali hotovosť. A prebehol by tu dominový efekt. Pokiaľ sa tie opatrenia zvládnu v rámci rozumného času, tak môžeme z tejto krízy vyjsť relatívne bez veľkých ekonomických škôd. Aj keď to postihne hospodársky výsledok štátu aj firiem v tomto roku.

Dopady tejto krízy teda môžu byť nižšie než v roku 2008?

Záleží, ako dlho budeme v núdzovom režime. Ak v ňom budeme ešte tri týždne alebo mesiac, tak som optimista. Záležať tiež bude, či sa nezmení naše správanie. Ak hostia znovu začnú chodiť do reštaurácií, kín, divadiel a cestovať.

Mala by to vláda takto hovoriť ľuďom? Nemôže sa stať, že by naopak nad situáciou stratila kontrolu?

Vláda robí dobrú prácu z hľadiska praktických opatrení. Komunikácia je, samozrejme, zložitá. Je to skôr chyba médií a tlak sociálnych sietí, pretože na nich sa informácie šíria bez kontextu. Z pohľadu vlády je potom veľmi náročné hovoriť to, čo teraz hovorím ja. Skôr apelujem na to, že úlohou médií je prinášať kontext a informovať, aký je skutočný stav. Vláda má hovoriť, čo robiť, aby sme zabránili skutočným úmrtiam.

Zatiaľ to ale vyzerá, že Česi sa správajú veľmi svedomite.

Vidíme vlnu emócií a solidarity, akú sme tu od roku 1989 nemali. Je to veľmi dobrá správa pre túto krajinu. Žiadna časť populácie nehovorí, že im je jedno, že by ľudia mohli zomrieť zbytočne. Česi sú dostatočne rozumní na to, aby sme im mohli povedať pravdu, nemusíme vyvolávať paniku. Je čas informovať ľudí rozumne.

Európske porovnanie

Váš holding EPH pôsobí na mnohých trhoch v Európe. Môžete porovnávať, aká je situácia na jednotlivých trhoch.

Odhadujem, že z veľkých ekonomík výrazne najlepšie dopadne Nemecko. Bude mať najmenšie straty, pritom nemá najviac reštriktívne opatrenia. Má oveľa menej mŕtvych než Francúzsko, Británia a dramaticky menej než Taliansko. Bolo lepšie pripravené, výborne reaguje, majú najvyššiu kapacitu nemocníc, respektíve lôžok na jednotkách intenzívnej starostlivosti.

Tiež ale pôsobíte v Taliansku.

Taliansko má veľký podiel staršej populácie, a aj keď úmrtia z hľadiska celkového počtu zosnulých tak zásadné nie sú, tak dnes už 10 000 je napriek tomu strašné číslo, a to sa ešte zvýši. Navyše sa bojím nárastu počtu zosnulých aj bez COVID-19. Taliani sú optimisti, ale bojím sa, že to bude mať veľký psychologický dopad. Je mi nesmierne ľúto, čo sa tam deje.

EPH okrem energetiky pôsobí v mnohých ďalších segmentoch. Ktorá oblasť sa teraz nachádza v najzložitejšej situácii?

Najväčší dopad asi vidím v médiách, sú v zložitej situácii. Musia fungovať. Je veľmi dôležité, aby každodenne informovali, so všetkými obmedzeniami okolo koronavírusu, ale vypadávajú im príjmy. V prípade tlače navyše došlo nielen k výpadku príjmov z inzercie, ale aj k problémom v distribučnej sieti, takže dostáva rany z dvoch strán. Naopak napríklad dobre fungujú e-commerce (internetové obchody a služby). Som rád, že sa našim firmám darí zvyšovať kapacity a poskytovať služby, ktoré sú pre české domácnosti zásadné.

Šport: Strach z davu?

Aké dopady bude mať kríza na šport? Myslím ako na celok, nielen napríklad na Spartu, ktorú tiež vlastníte.

Krátkodobo dostane šport ťažkú ranu, je to úplne evidentné, ale pokiaľ nebudú opatrenia trvať príliš dlho, nebude sama o sebe neprekonateľná. Navyše vidíme aj solidaritu zo strany športovcov, ktorí si znižujú platy. Najdôležitejší bude dlhodobý dopad na správanie ľudí. Pokiaľ sa po koronavíruse budú báť chodiť na štadióny, tak šport zaznamená dlhodobo dramatický dopad.

Racionálna zelená

Z Vášho pohľadu vlastníka elektrární: Aký vplyv bude mať kríza na ekologický a klimatický aktivizmus?

Nebolo by správne z témy, ktorá bola prioritou politikov viacerých krajín, zrazu v chaose ustupovať. Čo dáva zmysel, je prehodnotiť jednotlivé opatrenia. Aj keby som bol prvým bojovníkom proti klimatickej zmene, nevolil by som mnoho opatrení, ktoré boli v minulosti schválené alebo presadzované. V období pred krízou sme sa správali, akoby zdroje boli neobmedzené, pritom ani vtedy neboli. Verím, že tá debata teraz možno prebehne racionálnejšie.

Iná Európa?

Je tiež nesporné, že táto kríza prinesie nové príležitosti.

Určite sa ukáže, že niektoré veci vieme urobiť efektívnejšie. Na konkrétnej úrovni nesporne platí, že budú investori, ktorí budú vedieť urobiť správne rozhodnutia v správny čas a ako pri každej kríze dôjde k zmenám na trhu. Niekto významne oslabí, iný posilní. V niektorých ohľadoch sa môže zmeniť naše správanie. Ľudia si môžu zvyknúť trochu inak nakupovať, napríklad cez internet, určite sa zlepší logistika, mnoho podnikov sa zefektívni. Určite by som ale pozitívne nehodnotil krízu, zvlášť nie tú, pri ktorej umierajú ľudia.

Spomenuli ste, že základnou povinnosťou štátu je postarať sa o zdravie svojich občanov a keď sa to nepodarí, môže to narušiť demokratický systém. Ako sa koronavírusová kríza môže odraziť na politickom usporiadaní politickej mapy Európy a jednotlivých krajín?

Ide to za hranicu mojich schopností analyzovať. Intuitívne cítim dve tendencie. Na jednej strane čakám tlak na racionalizáciu politiky. Pokiaľ niektorí populisti a bojovníci proti všetkému nachádzali odozvu v programoch, že zdroje sú neobmedzené, o ekonomiku nejde a veľké firmy sú vlastne nepriatelia, tak v kríze si všetci uvedomíme, že nič nie je zadarmo, musíme sa o našu životnú úroveň starať, a keď zlé veľké firmy stratíte, máte milióny ľudí bez práce. Krajiny, kde sa štátu nepodarí zvládnuť svoju úlohu vo vzťahu ku koronavírusu, budú prežívať obrovskú frustráciu. A čo sa bude diať tam, to bude oveľa zložitejšie odhadnúť. Či frustrácia povedie k tomu, že ľudia budú chcieť politikov pragmatikov alebo ešte väčších populistov, nedokážem odhadnúť.

Štáty si krízu riadia sami. Môže súčasná situácia negatívne dopadnúť na Európsku úniu?

Nie sú pre to dôvody a bolo by to nešťastné. Európska únia teraz ani masívne konať nemôže. Nadávať na Úniu, že problém nerieši, keď na to nie je povolaná a nemá na to nástroje, nemá zmysel.

Ale aj tak ju to môže zmeniť.

Dúfam, že to povedie k tomu, aby Európska únia bola menej ideologická a viac pragmatická a tento tlak táto kríza prinesie. Bude záležať na tom, či v rámci krízy zabudneme na európsku a medzinárodnú solidaritu. Pokiaľ budeme mať fóbiu z Talianov, tak je to niečo, čo európskym projektom otriasť nemôže, mohlo by to mať dopad na vzťahy medzi národmi a celkovú emóciu. Aby sme sa báli podať Talianovi ruku, to by bolo absurdné, a to by som sa veľmi hanbil.

redakcia/ST

Viac článkov od autora